Rozlišujem dva druhy výletov karavanom, a to výlety v znamení objavovania nového, nepoznaného, a potom tie „na istotu“, keď sa neomylne vraciame na miesta, kde nám už kedysi bolo dobre.
Jedným z tohtoročných výletov z kategórie na istotu bol aj tento náš výlet do Prahy, kde sme boli už aj pred rokom a bolo nám tam nad očakávanie skvelo. Dlho sme na ten výlet spomínali a už od jari sme sa na jeho pokračovanie doma všetci veľmi tešili.
V Prahe máme vytipovaný jeden celoročne otvorený kemp priamo v centre mesta – tam, kde by ste ho ani nečakali a nehľadali – na Vltave, na poloostrove s názvom Císařská louka a priamo pod Vyšehradom.
Absolútnym benefitom tohto typicky mestského kempu je, že od počiatočného príchodu karavanom do kempu (ktorý trvá mimochodom cca 20 minút po zídení z diaľnice D1) ste úplne nezávislí od nutnosti používať auto a veľmi komfortne a bezstarostne sa viete priamo z kempu pohybovať kombinovanou mestskou hromadnou dopravou, pričom napr. cesta na Václavské námestie aj s prestupmi trvá z kempu cca 15 min. Kemp bol tohto roku doslova nabitý cestovateľmi. Som zvyknutý vídať v kempoch karavany z celej Európy, zaujala ma však prítomnosť čínskych karavanistov.
O čare a podrobnostiach tohto bezpochyby kráľovského mesta bolo už napísané toľko, že to nemá vôbec zmysel opakovať – a jednoducho to treba iba v primeranej frekvencii a intenzite čas od času na vlastnej koži zažiť, pričom toto mesto má svoje kúzlo v každom ročnom období.
My osobne sme si užívali striedavo historickú atmosféru, samotné čaro veľkomesta, české kulinárske dobroty, skvelé hospody s patričným množstvom lahodných pív, ako aj rôzne nákupy „špeci vecí“ ktoré u nás doma zdanlivo nemáme. Skrátka, opäť raz sme v tej Prahe bez zaváhania splynuli s okolím tak úprimne a radi, že keď sme si ihneď na začiatku kúpili trojdňový lístok na MHD so slovami, že to bude rozhodne stačiť, tak som si štvrtý deň poobede s hrôzou uvedomil, že tu už skoro 20 hodín suverénne jazdíme všetci jedna radosť hore-dole totálne na čierno. Avšak bolo nám to, zdá sa, pre tentokrát odpustené.
Na ďalší deň sme – aj keď neradi – vyrazili pekne domov, nakoľko na náš karavan už pomaly, ale isto, začali čakať ďalší cestovatelia. Cestou domov sme ešte neodolali volaniu stredovekého Olomouca a urobili si tam dvojhodinovú spontánnu kulinársko-prechádzkovú prestávku.
Olomouc tiež naplnil naše očakávania i zvesti, ktoré sa k nám o ňom dostali – bol sympatický a mal veľmi príjemnú a priateľskú atmosféru. Opúšťal som ho s pocitom, že aj sem sa ešte niekedy vrátim, avšak nabudúce aspoň na trochu dlhšie.
Následne sme už chtiac-nechtiac dorazili domov do Košíc plný zážitkov, ako aj milých a veselých príhod a spomienok a som si takmer istý, že to na rok zase popri iných výletoch radi zopakujeme.
Sledujte nás na Facebooku a nenechajte si ujsť naše novinky a príbehy ďalších cestovateľov v našom blogu.
Henrich Tománek
karavanmajster