Za úplných nováčikov v oblasti karavaningu konštatujem, že – SKVELÁ voľba.
My – rodina (manželia, syn-10 rokov, dcérka-7 rokov) fungujúca šesť rokov na dovolenkových destináciách dosahovaných letecky s cieľom niekoľkohviezdičkových hotelov s ultra all inclussive ponukou – sme už po pár kilometroch v autokaravane objavili naše „DOBRODRUŽNÉ JA“.

Manžel je väčšinou fixovaný na cieľ (Sardínia) a itinerár vopred podrobne pripravený. Ja som to prenechala osudu a čaru prítomnosti (vraj aj Senecké jazerá sú krásne :)), ale presviedčala som osádku, že jasné, že mám všetko podrobne premyslené – spoliehajúc sa na 4 rôzne knihy o Taliansku a Sardínii. Z Košíc teda 3.7. popoludní vyrážame na cestu s darmi záhradky a domácej komory cez Slovensko, aby sme si pripomenuli jeho krásu.

Večer s dotankovanou nádržou prechádzame do Rakúska, ktoré naše deti kompletne prespia. Na hraniciach s Talianskom prichádzajú známky únavy, preto parkujeme pri benzínke na odpočívadle – ako aj viacero karavanistov. Ráno prekĺzneme Talianskom až k prístavu LIVORNO, kde našťastie nemáme čas ani priestor premýšľať o cene trajektu (278 € – 2 dospelí, 2 deti a auto s dĺžkou do 6m), pretože triafame presný odchod 15:30 (Livorno – Golfo Aranci), čo nám umožňuje predsalen docieliť Sardíniu hneď na druhý deň, resp. noc 4.7. – 22:20h.

Plavba mega-loďou sa výhľadu cez mini okienko v lietadle nedá ani porovnať. Keď počujete špliechajúce tmavo modré more, vidíte lenivo sa popri lodi nadnášajúce medúzy a pocítite teplý vietor na celej bytosti, …dovolenka môže začať.

Z prístavu Golfo Aranci spravíme nočnou Sardíniou ešte pár záhadných kilometrov k blízkemu kempingu v Baia Sardinia, hoci v neskorých večerných hodinách už nie je možné ubytovať sa v jeho areáli. Ale v „predsieni“ pred vstupom nám ochotne umožnia prespať, dokonca s možnosťou využiť ich servis (vypustiť použitú vodu a dočerpať čistú).

Nasledujúce ráno – 5.7. sú už brány Campo Issuleda na Baia Sardinia pre nás otvorené a naše šťastie môže pokračovať. Štyri hviezdičky nám zabezpečujú pozitívne skreslenie života v Campingoch, pretože ponúkajú krásny areál so vzdušnými veľkorysými miestami na zaparkovanie, bezprostredne pri mori, s novými čistými kúpeľňami, barmi, reštauráciou, dvoma plážami, večerným programom (komediálne divadelné predstavenie v taliančine je také výpravné a hercami presvedčivo hrané, že pôsobí ako ozajstné).
More je krásne čisté, priezračné, vhodné pre oči bažiace po podmorskom objavovaní. Morskí ježkovia, kraby, veľké i malé rybky rôznych veľkostí a nad hladinou vždy pár rôznych vtákov (hlavne čajky). Je nám tu skvele a nechce sa nám odísť, lebo nás sužujú pochybnosti typu: „Čo ak je tu najkrajšia zátoka s najkrajším morom?“.

Až kým v kempingovom markete neobjavíme knihu Pláže Sardínie (v rôznych jazykoch okrem SK a CZ), plnú fantastických obrázkov a krátkych popisov ďalších možností ostrova. Knihy z domu odkladáme nabok a smerujeme na okružnú jazdu po ostrove, či sú tie fotky s tyrkysovým morom verné. A sú.
Prvú zastávku 8.7. si dávame v S.Teresa di Gallura na najsevernejšom cípe CAPO TESTA, odkiaľ je výhľad na blízku Korziku.

Starý maják dodáva miestu s bizarnými tvarmi skalných útesov príslušnú majestátnosť. Neďaleko je pláž La Pelosa s typickým Nuraghom, ktorú si vychutnávame až do večera.

V blízkej reštaurácii (Trattoria da Fabiano) si pochutnávame na miestnych morských a cestovinových špecialitkách a pýtame sa personálu, či na parkovisku môžeme zostať aj cez noc. Odpoveď je veľmi priateľská, že „Of course, very quiet place!“.
Sme nadšení a vďační, až kým v noci nezačnú nájazdy divých svíň na miestne odpadkové nádoby v bezprostrednej blízkosti nášho zaparkovaného autokaravanu. Zvuky tohto predstavenia si ani neskúšajte predstaviť. Ešteže deti spia tuhým „spánkom spravodlivých“.

Ráno ale vyrieši mnohé strasti a výlet pokračuje 9.7. – smer katalánske mesto Alghero, aby sme sa nabažili aj pamätihodnosťami a nasali kus španielskej histórie ostrova. Uzučké uličky väčšinou ústia k nejakej katedrále, kostolu alebo veži (Lo Sperone).
Po prehliadke múzea (Museo Diocesano d´Arte Sacra) a nakuknutí do tržnice s rôznorodosťou morských, ovocných a zeleninových plodov, si v odporúčanej pizérii Casablanca dávame na malebnom námestíčku obed. Ponorenie do atmosféry prostredia nám umožňuje aj taliančina, ktorú je tu počuť nielen zo zjavne domácich priestorov, ale zdá sa, že aj turisti z Talianska tvoria drvivú väčšinu. Žiadna ruština, poľština, čeština, a ďalšie, ktorými sa to len tak hemží v rezortoch.

Mesto Alghero tiež obklopujú pláže, ale tie si my radšej vychutnáme v lone prírody.
Nasmerovali sme si to na pláž Torregrande, ktorá je dlllllhá, piesočnatá a prvý raz more naznačuje, že dokáže robiť aj vlny, preto šnorchle končia hodené na brehu a hor´sa len tak sa vrhať do vĺn!

Podvečer ešte stíhame odbočiť na polostrov Sinis, kde na jazerách žijú plameniaky. Síce z diaľky, ale aj tak sú rozoznateľné majestátne ružové vtáky, ktoré sme túžili vidieť.
Ďalej nás cesta vedie do S.Giovanni di Sinis, kde zaparkujeme na parkovisku pred uzavretou cestou, vedúcou k pobrežnému Nuraghu – krásna podvečerná prechádzka. Cestou nám oči poteší pláž s búrlivými efektnými vlnami, až kým more nezhltne nekompromisne celé slnko.

Síce s malou dušičkou, ale predsalen zostávame po večeri na parkovisku prespať. Zákaz kempovania „na divoko“ sprevádza celý ostrov, ale náš autokaravan pôsobí tak subtílne a neškodne, že neprekáža ani policajtom.

Ráno 10.7. prekvapivo zisťujeme, že sme spali pri románskom kostolíku z rokov okolo 1000 p.n.l. – krásny „odrazový mostík“ k prechádzke do starobylého mesta Tharross. Deti motivujeme nanukmi, len aby vydržali prehliadku pod pražiacim slnkom, ale pomáhajú nám aj jašteričky, ktoré sa tam často vyskytujú a deti ich chcú počítať a vidieť čo najviac.

Zaslúžené kúpanie na pláži S.Giovanni di Sinis si užívame preskakovaním rozbúrených vĺn. Ani strata potápačských okuliarov v roztopašnej vlne a sladkovodná sprcha v cene 3 €/osobu, nám náladu nepokazia.

Nasadneme do nášho už obľúbeného autokaravanu a až v klimatizovanej atmosfére deťom naznačujeme, že teraz sa ideme znova chvíľu kochať „na suchu“. Veď nuraghy sme zatiaľ zblízka ešte nevideli, nezažili a spomínajú sa v každom sardínskom sprievodcovi.

Tajomné prehistorické vežové stavby kužeľovitého tvaru z kameňa – NURAGHY – postavené 1500 rokov p.n.l., sme pozorovali počas našej okružnej jazdy ostrovom Sardínia roztrúsené na viacerých miestach. Na vlastnej koži sme ich však zažili až v Barumini, ktoré je najznámejším a najnavštevovanejším miestom na svete s týmito stavbami a patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Oplatí sa, lebo sú bytostne späté práve len so Sardíniou.
Príjemný obed v blízkej reštaurácii Il Cavallino della Giara, vždy dotvára atmosféru a v tejto deti prvý raz na našom výlete zbadali zapnutý televízor :).

Do cieľa, ktorým je Nora s jej ďalšími architektonickými skvostami, vchádzame vďaka rozsiahlemu blúdeniu až večer. Deti to hneď po zotmení vzdajú a zaspávajú už počas jazdy, preto si útočisko hľadáme opäť na parkovisku. Hneď ráno 11.7. ešte s polospiacimi deťmi absolvujeme rozsiahlu návštevu archeologického areálu Nora – starovekého rímskeho mesta. Podľa legendy bolo toto mesto založené skupinou Iberianov z Tartessusu vedenej Noraxom – mytologickým hrdinom. Predpokladá sa, že Nora je prvé mesto založené na Sardínii, neskôr kolonizované Feničanmi.

Pastva pre oči. Ale more je more. A na Sardínii je prenádherné, preto len pár krokov od historickej prehliadky čľupneme do vody na pláži s menom Spiaggia di Nora. Piesočnatá, ale v mori kamienky a medzi nimi očarujúca fauna a flóra.

Po pár nociach „na divoko“ zatúžime po typickom kempingovom ruchu, preto si to cez hlavné mesto Cagliari namierime do malebnej dedinky Villasimius.

Otestujeme tam kemp (Spiaggia del Riso Villaggio Camping Villasimius *** – 13€/dospelý/noc) medzi stromami s neďalekou plážou – Spiaggia del Riso a jej netypickým sivým jemnučkým pieskom – dobre sa v ňom hrala boccia. Voda v mori je zasa teplá, priezračná, pokojná a pod hladinou nachádzame zvláštnu sasanku, ktorá sa bezprostredne po jemnom dotyku úplne vťahuje do piesku – táto atrakcia deti celkom dlho baví :).

Ale Sardínia nie je len plná atraktívnych pláží. Aj vo vnútrozemí možno obdivovať kľukatými cestami vysoké hory, učupené dedinky a vinice.

Práve krásny kus divokej skalnatej prírody zažívame presunom z Villasimius do Cala Gonone 12.7..
Na úpätí hôr sa zastavujeme v osamelej reštaurácii, kde cítiť nedeľu medzi miestnymi staršími Sardínčanmi, ktorí vášnivo o niečom diskutujú pod národnou vlajkou. Naše deti lezú po skalách a my popíjame kávu. Trocha sa zdržíme, lebo je tu príjemne, až čašník usúdi, že už musíme byť hladní a ako pozornosť podniku nám donesie typický sardínsky chlieb – vlastne chrumkavé chlebové placky carasau s kúskami slaniny.

Slaninu treba ísť „vyplávať“, preto schádzame k pobrežiu, kde nachádzame prekrásnu pláž Barisardo a nevychádzame z údivu. Patrí medzi naše top pláže už aj preto, lebo je nás tam málo, vľavo je šíra diaľ, pred nami pokojné tyrkysovo – nádherné more a vpravo bezprostredne na pláži – historická kamenná veža pre historických nadšencov.

Na ceste do kempu v mestečku Cala Gonone (www.calagononecamping.com) stretáme horské kozy, ktoré striasli mohutné hory. Prechádzajú cez cestu priamo pred nami a my – mestskí ľudia – sa trpezlivo dívame a fotíme ostošesť.

Pred cieľom stihneme nájsť ešte jednu krásnu pláž Spiaggia di Cala Luna a v priamo v centre Cala Gonone si večer vyrazíme na Festa della Madonna del Mare s bohatým programom a veľkolepým ohňostrojom – neplánovaná náhoda :). Pred niekoľkými rokmi sa do tejto oblasti dalo dostať len cestou z mora na lodiach. Dnes už hory prevŕtali mnohé tunely.
Hneď 13.7. si manžel v rámci nákupu ranného pečiva užije prvú prímestskú rannú pláž a pri odchode z kempingu ďalšiu – Spiaggia di Fuili už my všetci. Schádzame k nej po mnohých kamenných schodoch a výhľad aj kúpanie opäť stoja za to.

Volanie po domove nás núti na poslednú noc presunúť sa čo najbližšie k prístavu, aby nás náhodou nenechal trajekt tu v tom raji :). Tavolara v Porto San Paolo je ten správny camping, kde si vychutnáme v areáli aj večernú animáciu, aj blízku pláž aj rozlúčkovú prechádzku.

Na trajekt prichádzame s dvojhodinovým predstihom (MOBY – 189 € -2 dospelí, 2 deti a auto s dĺžkou do 6m), aby sme sa stihli s ostrovom Sardínia rozlúčiť tak, ako sa na najlepšiu dovolenku v našej rodinnej histórii patrí.

Naše ďalšie potulky Talianskom majú tiež dovolenkový nádych, ale k moru nás to už neťahá, aby sme si nepokazili dojem z ostrova Sardínia, preslávenom prirovnaniami ku Karibiku.
Pisa je pre nás atraktívna návštevou katedrály a šikmej veže a mestečko Vinci stopami veľkých diel Leonarda da Vinci. A vôbec, Toskánsko je malebné, ale akosi sa nám ho nedarí vychutnať si naplno – radšej mu venujeme samostatnú dovolenku. A teraz to potiahneme až domov – cez Slovinsko a Maďarsko, aby sme 16.7. večer už mohli našim najbližším rozprávať, ukazovať, prekrikovať sa a ochutnávať všetko, čo máme zo Sardínie.
Trasa Pisa – Košice

Veď ozaj je o čom. Deti ocenili aj to, že sme im vzali z domu kolobežky, aby potulky po kempoch a pamätihodnostiach s nami znášali lepšie. Každé miesto, na ktoré sme na Sardínii natrafili, bolo skvelé – kempy boli udržiavané, čisté, profesionálne; strava chutná a zdravá; more svojou krásou nad očakávania; stopy histórie prekvapivé; počasie stabilne slnečné; autokaravan spoľahlivý; člnkovanie dobrodružné; naše vynikajúce dojmy dlhotrvajúce…

Sardínia bude mať vždy v našej pamäti a srdciach špeciálne miesto. Je prvá destinácia nás ako dobrodruhov v autokaravane. Je trenažérom našej schopnosti byť neustále blízko jeden druhému. Je prekvapivo rôznorodá, plná prenádherných pláží a roztrúsených dôkazov starobylej histórie.