Ako skoro každého výletu, ani tohtoročných „Dušičiek“ sme sa už pár týždňov nevedeli dočkať. Potrebovali sme vyraziť za hranice všedných dní už ako soľ. 

Z Košíc sme vyrazili s karavanom už v piatok ráno v zložení: moja dcéra, náš nový pes Zagi a ja (nešli sme do školy ani do roboty:). Mali sme vymyslený len letmý plán, a to stretnúť sa večer s priateľmi niekde pri Plitvických jazerách s tým, že kto skôr príde, nájde flek na prenocovanie, na Plitviciach strávime deň-dva a potom sa presunieme podľa chuti a počasia niekam k moru.

Na Plitvice sme dorazili iba s niekoľkominútovým rozdielom s našimi kamarátmi. Na platenom záchytnom parkovisku patriacom k národnému parku nás usmernili, že cca 2 km odtiaľ je voľné táborisko, kde môžeme smelo voľne kempovať. Až ráno sa však ukázalo, že voľne kempovať tu znamená platiť 10 eur/osoba za noc za pobyt na lúke.

To sa nám až tak nepozdávalo, tak sme sa presunuli späť na záchytné parkovisko, tam si urobili raňajky a vyrazili sa poriadne poprechádzať po Plitviciach.

Napriek tomu, že chodíme do Chorvátska „ako domov“, možno už zo 20 rokov vo frekvencii niekoľkokrát za rok, Plitviciam sme sa doteraz úspešne vyhýbali. Mali sme pocit, že tam v lete musí byť strašne veľa ľudí. Ukázalo sa, že sme sa nemýlili – teraz to bolo fajn, ale keď sme videli tie veľkokapacitné parkoviská, hotely, bufety, kyvadlovú dopravu a podobne, utvrdili sme sa, že v lete to musí byť dosť zlé, a že sa tomu nevyhýbame neopodstatnene.

Do večera sme si užili Plitvice plnými dúškami a večer sme vyrazili smer – Crikvenica. Internet nám prezradil, že by sme tam mali nájsť jeden otvorený kemp – tentokrát nás však Google sklamal, kemp bol zatvorený a my sme zakempovali priamo v prístave na promenáde.

V lete by nás odtiaľ vyhodili za pár minút, avšak takto po sezóne sme tu nikomu nevadili. Mali sme rovnakú skúsenosť spred roka v Rovinji – tiež sme tam zo 2-3 dni bivakovali v prístave a bolo to veľmi príjemné a praktické zároveň. Jednak máte na skok do mesta, jednak žijete v spojení so životom prístavu – prichádzajú a odchádzajú malé lodičky, domáci a miestni rybári, od ktorých je možné kúpiť za symbolickú cenu kúsok ich úlovku a rovno si ho pri karavane ugrilovať a vychutnať.

Príjemne sme tu pobudli zo 2 dni a potom sme vyrazili pozrieť náš obľúbený ostrov Krk, do Bašky. Tu sme našli otvorený jeden milý, malý kemp s príznačným názvom „Mali“.

V kempe bolo čisto, útulne a pokojne, čas od času prichádzali a odchádzali poslední jesenní tuláci. Tu sme pobudli zvyšné 2 dni, ktoré sme strávili prechádzkami pri mori, turistikou ako aj kúpaním a grilovaním.

Samozrejme sme nevynechali ani večernú návštevu cintorína, ktorý ako väčšina chorvátskych je umiestnená na majestátnom mieste, s nádherným výhľadom na more a s neopakovateľnou atmosférou.

Posledný deň sme sa už iba pobalili, rozlúčili pre túto sezónu s morom a vrátili sa späť k našim povinnostiam do lavíc a k pracovným stolom… 🙂

Sledujte nás na Facebooku  a nenechajte si ujsť naše novinky a príbehy ďalších cestovateľov v našom blogu.

Henrich Tománek

karavanmajster