Pomaličky, v rytme letného hitu Despacito, uháňame  smerom ku škvrnke na mape vzdialenej asi 30km od pobrežia Talianska. Rozhodujeme sa pre Elbu len v predvečer odchodu. Myslím, že len dovolenka v autokaravane umožňuje do poslednej chvíle, ba dokonca aj počas jazdy, upravovať plány a meniť vysnívané destinácie.  Aj náznak upchatých diaľnic smerom do letovísk sa môže javiť ako pohoda, pri ktorej si pripravíte v kuchyni niečo pod zub, prejdete sa aspoň po chodbičke, zacvičíte si, dáte si sprchu, ľahnete si do perín, vystriedate sa za volantom…a to všetko bez toho, aby ste sa nechali znechutiť slimačím tempom. My to ale riešime tak, že navigáciou odporúčaný zjazd z upchatej diaľnice poslúchneme a spravidla nás čaká nečakané.

3.7.2017 o 16:30h nechávame naše  Slovensko 2 týždne bez dozoru. Veď je už veľké! Diaľnicou míňame Budapešť, Maribor (pauza na zdravý spánok), Ľubľanu, Benátky, Bolognu, Florenciu až do prístavu Piombino, kde sa 4.7.2017 o 18:40h nalodíme na trajekt (Camper + 4 osoby za cca 125 EUR). O 20:20h sa už dobíjame do prvého campingu na ostrove Elba – Rosselba le Palme ***, kde ochotný personál mimo pracovného času otvára kvôli nám vstupnú bránu, ba dokonca aj obchod.

Tomuto campingu nechýba nič, čo je užitočné (čisté, voňavé a pekné toalety, zásobený obchod, reštaurácia), zábavné (bazény – kúpacia čiapka povinná -, detská zóna, denné aj večerné animácie, tenisové kurty, stolný tenis…), príjemné (rozsiahla exotická záhrada, priestranné miesta pre camperov, milí ľudia…). Len prístup k pláži je trocha krkolomný a jej povrch „chaluhový“, hoci more je čisté a plné podmorského života.

Zostávame tu plné tri dni a podvečer 7.7.2017 sa posúvame ďalej smerom ku chvostu ostrova. Nakukneme do mestečka Rio nel´Elba a cez Rio Marina si nachádzame posledné voľné miestečko v Campingu Da Mario  v tesnej blízkosti krásnej pláže Spiaggia di Barbarossa.

Tento camping nepotrebuje animácie, bazény, záhrady, špeciálnu starostlivosť, ba dokonca jednotliví camperi sú na seba pritisnutí tak, že sa cítia ako „jedna veľká rodina“. Stačia pekné toalety a jednoduchá reštaurácia s obchodíkom, lebo pláž otvára svoju čarovnú náruč hneď za bránami campu. More je krásne, čisté ako na fotkách a šnorchlovania-chtiví si veru majú čo rozprávať o živote pod hladinou. Večer objavíme vysvietenú cestičku vedúcu na kopec pri pláži, ktorá sa kľukatí až k starobylej pevnosti a z útesu sa kocháme pohľadom na scenériu mora po západe slnka. Po pár krokoch zisťujeme, že pod nami sa rozprestiera mestečko Porto Azzurro, ktoré máme v pláne ráno ako ďalšiu destináciu. Na Elbe je všetko blízko a takmer odvšadiaľ vidno more.

8.7.2017 sa cez Porto Azzurro nasmerujeme náš karavan do Capoliveri, kde si z ponuky pláží vyberáme Spiaggia Barabarca s bielym pieskom (kvôli ilúzii tyrkysového mora) a útesmi po okrajoch (kvôli šnorchlovacím zážitkom).

Slnkom a morom príjemne unavení kopírujeme pobrežie a nachádzame Camping Ville degli Ulivi*** – naše ďalšie útočisko na pár dní. Areál campu má všetko, čo k bezstarostnej dovolenke patrí, nevynímajúc kaskádovitý bazén, animácie, reštaurácie, športoviská, štandardné toalety a tieň stromov.

Pláž – Spiaggia di Marina di Campo patrí k rozsiahlym a husto navštevovaným s ponukou čerstvého ovocia („pomelóóóó, coco, ananááááás“ – vykrikujú miestni a ponúkajú obsah košíka). V okolí na chvíľu spôsobujeme radosť zopár mamičkám drobčekov, ktorí nám ochotne, nezištne a bez vyzvania na pomoc, s lopatkami pomáhajú zahrabávať nášho syna do piesku.

9.7.2017 ešte zopakujeme konzumno-plážový program dňa, ale podvečer prekračujeme brány campu k cieľu s názvom Club hotel Marina 2 (M2) acquario dell´Elba(cca 27€/4osoby). Najskôr si vypočujem frflanie rodinného tímu, že akvárko máme aj doma a kto má tak ďaleko a do kopca (cca 13 minút) šliapať!?! Až sa nakoniec dostaneme na chodby rozsiahleho členitého interiéru s takými živými exponátmi, aké nik z nás nečakal. Vedecko-výskumno-atraktívne ladené expozície živých žralokov, mega homárov, krabov, sépií, všakovakých rýb a ďalších rôznorodých živočíchov a rastlín až po majestátne raje. Najmä fotografia obrovskej korytnačky, vylovenej práve pri brehu Elby, nám vyráža dych a zároveň dáva nádej vidieť v miestnych vodách nečakané. Časť je venovaná preparovaným exponátom vtáctva a doplnenie efektných fotografií s popismi v troch jazykoch nám nedovolia odísť vyše hodiny. Nadšení a spokojní sme všetci.

10.7.2017 si pred odchodom z Campingu Ville degli Ulivi stihneme zaplávať vo vlnách mora a s doplnenými zásobami sa osmelíme spať „na divoko“. Cestou si pozrieme horské mestečko San Piero, kde v čase siesty vychutnávame prázdne ulice a zavreté Múzeum minerálov a drahokamov. Len na námestí v tieni stromov pri fontáne posedáva zopár živo diskutujúcich starých pánov – taliančina je na to ako stvorená.

Nadšenie a radosť z nápadu potuliek po rozpálených mestečkách na pravé poludnie u niektorých členov rodiny nepozná hraníc J. Zvesela si vykračujeme a občas si aj pospevujeme.

Keďže chýr o jednej z najkrajších pláží patrí neďalekej Spiaggia di Cavoli, jednoducho pristavíme karavan ku krajnici a strmou cestou klesneme s nádejou k nej. Asi zvykne byť nádherná, ale my máme šťastie na priveľa ľudí, chalúh a odpadkov pri vstupe do mora.  Hlbšie je už more čistučké a priezračné, ale dojem zostáva kazový.

Na nákup a večeru si vyberáme oblasť Seccheto a opraviť dojem sa chystáme hneď ráno.  Kempovanie na Elbe v autokaravane „len tak“ na odpočívadle pri západe slnka sa vyskytuje v našich spomienkach ako skvelý nápad.

11.7.2017 sa zobúdzame nad druhou z najkrajších pláží – Spiaggia di Fetovaia s odhodlaním napraviť si dojem. Márne. Zrejme búrka na mori doplavila odpudivý zväčša plastový odpad až ku brehu. Zjavne aj miestni boli znepokojení. Vytrváme tam takmer celý deň, veď chobotnicový šalátik a palacinky na strategickom mieste v tieni vedia mnohé napraviť.  Vlastne aj pohľad do diaľky prináša pôžitok.

Vyčerpávajúce leňošenie na pláži nás motivuje k nenáročnému pokračovaniu spania „na divoko“ na parkovisku tesne pod najvyššou horou ostrova Elba – Monte Capanne.

12.7.2017 – ignorujúc šťavnaté frflanie tínedžerov patriacich k rodine nadšených českých turistov, ktorí sa vydali na pešiu túru na vrchol, nasadáme do klietkovej lanovky, ktorá nás vezie na Monte Capanne (1019m) a je to jedinečný zážitok. Cestou zbadáme muflóna a na samotný vrchol si pár strmých metrov ešte vykráčame. Odmenou sú pohľady a výhľady.

V dedinke Poggio sa poprechádzame a občerstvíme v „La dolce vita“ a nakúpime miestne špeciality namiesto suvenírov pre rodinu. Ešte máme chuť ísť sa niekam na pláž, ale vzdávame to po dvoch nevydarených pokusoch v okolí Sant´Andrea, kam sa s karavanom jednoducho nedostaneme.

Zachraňuje nás  Camping Scaglieri Village, kde posledné dni dovolenkujeme v zajatí oddychu pri Tyrrhenskom mori, plážových baroch, večerných špecialitkách a Grappe.

15.7.2017 sa pokúsime dohoniť ešte to, čo sme odložili, preto hneď neďaleko campingu objavíme odbočku k Napoleonovmu vyhnanskému sídlu Villa San Martino, kde naše deti trvajú na tom, aby sme aj ich niekedy za trest  „vyhnali“ do takého krásneho paláca. Sú ochotné to strpieť 🙂

Nepretržité slnečné a horúce dni nie sú celkom stvorené na obdiv pamiatok, preto si na rozlúčku s Elbou vyberieme Spiaggia dell´Enfola, kde more takmer ošpliecha samo seba, lebo sa stretá na najužšom mieste ostrova.

Z jednej strany je pláž piesočnatá, ale my si vyberáme masážnu – kamenistú, kde je more číre a plné života, o čom nás presviedčajú aj potápači. Z móla deti skáču do vĺn a my máme čas na dozvuky.

Na hlavné mesto Portoferraio si nechávame pár hodín potuliek po hradbách, historickom centre, múzeu, kostole, prístave a po výdatnom obede si vyberieme z hustej ponuky trajektov (Toremar) a o 20.h už mávame vzďaľujúcej sa  Elbe.

ELBA. Bola k nám veľmi priateľská, pohostinná, ukázala sa nám zhora i po obvode z pláží. Pripravila si pre nás krásne slnečné dovolenkármi vysnívané počasie a vyzdobila sa zakvitnutými oleandrami, buganvíliami a ibištekmi. Vyliečila naše dovolenkové nádchy a iné neduhy, starostlivo zhromažďované počas školského roka. Jej oslnivú povahu budeme s nadšením šíriť ďalej.

Cestou domov si zážitky z Elby starostlivo nesieme v karavane tak, že odmietame akékoľvek ďalšie talianske skvostné zastávky, aby nám z neho nevypadli. Prenocujeme niekde pri hoteli na parkovisku a 16.7.2017  o 22:30 dorazíme až domov.

V mene nášho rodinného rozpočtu ďakujeme dovolenkám v karavane aj za to, že si nepotrebujeme kupovať väčší byt, lebo hoci počas roka občas konštatujeme, že je nám už malý, vždy po návrate z dovolenky sa nevieme nabažiť toho obrovského priestoru.

Miščíkovci